Suzan H.

It´s too much. Too much. Ryšavé vlasy plávajúce vo vetre obtierajú sa o ohyzdnú oblohu a lemujú deň. Pehavá pokožka sa vlní na papieri a rozpráva rozprávky. Cvak. Silný nádych uprostred tmy prebodol samotu. Slnko mení chlpy dozlatava a pera stráca fialový nádych. Pes pokročil a striasol zo seba vodu. Ryba skočila sama na tanier a pricvikla si chvost do dverí. Ktoré nie sú. Muž štrngá kľúčmi o reťaz. Povolila. Podlaha praská a koleso sa točí. Sliny pretekajú z úst do úst a tvoria potok myšlienok. Neistých rovnakých slov ktoré do seba nezapadajú. Ruka vykúka spod trička a hladí nahú pokožku . Cvak. Biele vlasy prekrývajú zrak a lastovička vták narazila o stĺp. Plech sa začal vlniť a ruky spočinuli na pleciach. Jazyk stvrdnutý medzi zubami ohlodáva horné podnebie a hladká ego. Ruky na krku skúmajú tep a nechty sa trú o chrbticu. Pohľad z okna. Zeleň kam dovidíš a kôň na poli, ktorého nie je vidno. Poschodie je ešte jedno a trám nestojí na podlahe. Cvak. Prestrih. Voda naráža pomaly o kamienky a sinavé telo sa vnára do vody. Chrbát provokuje slnko a prsia pod vodou hľadajú cudzie dlane ... Cvak........battery low. Ou shit...