Suzan H.

Chcela by som spať pri otvorených viečkach a počúvať ako sa hýbe vzduch. Stáť na kraji postele a váhať, či treba skočiť dole. Prstami sa dotýkať stropu, palcami na nohách sa pridržiavať pelaste a pohojdávať sa v medzipriestore. Bociany by zmätene poletovali sem a tam a ja by som ich s ľahkosťou odháňala. S nohami vyloženými na stene by som odlupovala ručičky hodín a hrala s nimi Ľúbi ma, neľúbi ma. Vyschnuté ruže na klinčeku by nahlas závideli rozjarenej burine v kvetináčoch. Kroky vonku by si neuvedomovali, že za oknom žijú ľudia. Žijú a plnia si svoje sny a túžby. Že sa hojdajú na stoličkách a skúšajú koľko stupňový sklon ešte vydržia. Prezerala by som si staré fotky a vracala sa k príjemným spomienkam. Korálky by samé skákali na nitku a uzol by vždy držal pevne. Pod stolom sa škrabkáme svojimi chodidlami. Potmehúdsky sa na seba usmievame spoza melónových polmesiacov. Sliny a dužina nám stekajú po bradách a zrniečka sa zachytávajú na lepkavej pokožke. Jazykmi zberáme nasladlé kvapky potu zo svojich tiel a necháva ich vstrebávať sa do nášho vnútra.  Špinu za nechtami si čistíme vo vlasoch toho druhého. Telesné tekutiny premiešavame všetkými možnými spôsobmi a pachy vstrebávame každým jedným pórom. Slniečko pečie na hlavu a spokojne sa usmieva na vydychujúce telá ledabolo rozvalené pod ním.  Lúčmi provokuje na teplých miestach a vypaľuje nám do kože svoje podpisy. Motýle nešťastne poletujú na oknách a nevedia ako von. Počkám, a potom ich vložím do herbára tak, ako všetky svoje myšlienky, ktoré som nechala uschnúť, lebo som sa bála, že by som o ne mohla raz prísť.