Suzan H.

Skočím si do mesta a cestou ti skočím do reči. Pohladím tvoje myšlienky a vypustím zopár zbytočných slov. Zatiahnem šnúrku na závese. V tme ti budem hľadieť do očí a hltať tvoj dych. Nechtami ti vyryjem svoje meno do tvojej pokožky a prelakujem ho bozkami. Zahryznem si do jazyka a pohľadom ti poviem to, čo sa inak povedať nedá. Kaktusy stratia ihličie a kvety vôňu. Ďasná tvrdnú a pery tŕpnu. Každých chĺpok sa bude triasť a nasávať energiu z tvojho ja. Sasanky sa vlnia na mojom tele a lovia rybky, čo plávajú okolo. Jemne sa o mňa obtierajú a zanechávajú sladký sliz tečúci po mojej koži. Kvietok začína rásť. Hladíme ho pohľadmi a ľady praskajú. Voda z nich pomaly vyteká a tvorí priehľadný vodopád padajúci z mojich bedier na tvoje kolená. Losos vyskočil nad hladinu a ty ho šikovne chytáš do svojich sieti. Opatrne ho ukladáš na tácku a chystáš sa mu uštedriť posledný bozk. Sleduje ťa smutnými očami a z kútikov úst mu vyteká voda. Plní mu žiabre a drží ho pri živote. Zavrieš mu ústa a zubami mu odstrániš hlavu. Krv ti steká po perách na moje telo a obaja sa napchávame jeho mäsom. Jazykmi zo seba oberáme posledné kvapky potu a písmenká na zemi sa začínajú formovať. Sasanky hynú a jazero na mojom bruchu pomaly vysychá. Zmyješ zo seba rybací pach a neurčito ma hladíš po vlasoch. Slnko za oknom vchádza za žito a pripravuje sa na ďalšiu hostinu.