Vždy, keď kráčam okolo železničnej stanice počujem jeho hlas. Hlas toho operenca za plotom. Zavriem oči a vidím ako naťahuje krk, ako sa mu posúva hrvoľ smerom hore a ako nakoniec zakloní hlavu a nahlas zakikiríka. Tvoje krídla ma hladia po tvári a zanechávajú na mne drobné páperie. Nasávam vôňu zrna a cítim ako sa mi tvoj zobák zaťukáva do temena. Otvorím oči. Počujem škrekot. Žena v zástere dvíha za krídla zostarnutého kohúta. Nedbalo ho odnáša z kopy hnoja, na ktorej ešte pred chvíľou stál s pocitom, že mu patrí cely dvor. Ženine gumáky smerujú ku kôlni. Kohút vrieska a trepe bezmocne telom. Ona mu zväzuje nohy a pokladá ho na zem. Spoza rohu vyťahuje bicykel a kohúta vkladá debničky primontovanej nad zadným kolesom. Otvára bránku a odváža ho preč. Za chrbtom mi trúby prichádzajúci vlak. Zazriem vystupujúceho muža s koženou aktovkou v ruke. Z tašky vykúka hlava podobná tej, ktorú som pred chvíľou pozorovala. Zvedavo sa obzerá zo strany na stranu. Muž vychádza zo stanice a kráča do dvora oproti. Obchádzam ho a sledujem ako vyťahuje zviera z aktovky. Kohút je mladý, na chvoste sa mu trepocú nádherné perá. Muž ho pokladá na zem a on sa začne ihneď prehrabovať v hline. „Dobrý deň“ , pozdravil ma starec . „Dobrý“, odvetila som a muž odišiel. Zostala som tam len ja a ten kohút. sa okolo mňa. Cítim tvoj pohľad na mojom chrbte. Nakloním hlavu na bok a nosom vdychujem vzduch, ktorý prúdi z tvojej prítomnosti. Jazykom mi prejdeš po krku a dlaňami mi hľadíš uvoľnené boky. Pohojdávaš ma zo strany na stranu a ja ťa cítim na zadku. Natiahnem ruku a dotknem sa tvojho záhlavia. Jemným tlakom ťa otáčam. Lono sa mi začína otvárať. Tvoje prsty sa do mňa pomaly zarývajú a mne sa podlamujú kolená. Opieram sa o zárubňu a rukou ťa dráždim. Potom, trochu v záklone do mňa vchádzaš a ja sa po tebe rozlievam. Z domu vychádza dievča, schmatne kohúta za nohu a odvlečie ho na zadný dvor. Štekot psov, odniekiaľ pribehla mačka, niečo rachlo. Spoza domu vyšlo mača s kohúťou hlavou v papuli a za ňou dievča s vedrom vriacej vody, v ktorom sa trepe zvyšok tela môjho nového kohúta.
O kohútoch
11.04.2010 16:43:27
Dni sa míňajú a my stále neviem čo bude zajtra. Sny nám prechádzajú pomedzi prsty a my ich nedokážeme zachytiť. Noci sa nám stali útočiskom a ráno musíme bojovať so životom. Kohúty v meste vraj nespievajú. Aká hlúposť.
Komentáre